Tak už je to oficiálne. Opúšťam Barcelonu. Mesto mi nebude chýbať, nestihlo si ma podmaniť. Jednoznačne by som vinu za to pripísala pandémii covidu19. Za svoj takmer rok pobytu v katalánskej metropole som stretla veľké množstvo cudzincov z celého sveta, ktorí prisahali, že Barcelona je najlepšie mesto na svete. Ľudia sa tu často vracajú. Čo bolo na Barcelone také atraktívne? Nazvem to oficiálne kultúrna scéna. Neoficiálne sa to volá “fiestaaaaaa”!
Related Articles
Spomínam si na moju druhú návštevu Barcelony keď som mala 23 rokov. Kamarát z Erasmu José ma ťahal z terasy na terasu, z baru do baru, z klubu do klubu. Jednu augustovú noc sme skončili na Plaça España, kde sa odohrávala oficiálna párty po skončení gay pride. José ma už nemusel ťahať rovno do davu, úplne si ma podmanila miestna atmosféra. Dav sa koncentroval pri pódiu a atmosférický tlak odtiaľ vypudil každého, kto nemal dosť odhodlania. A presne tak José skončil vo voľnejšom priestore na námestí, zatiaľ čo mňa obklopili ľudské molekuly priťahované k hudbe. Po dlhej dobe sa mi podarilo vymaniť sa z hudobného frontu a zavolať Josému. V obrovskom hluku sme si nerozumeli ani slovo. Potom sa Josému vybil mobil.
Čo teraz? Náhodne sa nikdy nenájdeme! Prespávala som v obývačke u Josého rodičov, v Badia del Vallès, asi pol hodiny vlakom od Barcelony. Bolo po polnoci a vedela som, že nestihnem posledný vlak.
Noc bola príjemne teplá tak ako väčšina ľudí na námestí.
Čo mi zostávalo? Nechať sa unášať barcelonskými párty vlnami. Náhodne som sa usmievala na ľudí až kým mi oči nespočinuli na najkrajšom mužovi, akého som kedy videla. Zaumienila som si, že ho musím spoznať. Nadšene prijal môj kompliment a zoznámil ma so svojím partnerom a kopou kamarátov. Popíjali sme mojito a tancovali do tretej do rána až kým párty neskončila. Čože? Barcelonská párty skončila o tretej ráno?
Moji noví kamoši ma pozývali k sebe domov, ale odmietla som. Vedela som, že ak zaspím niekde na gauči, nestihnem zajtrajší let. Riešenie bolo nájsť ďalšiu párty až do rána, za každú cenu! Nič jednoduchšie. Trvalo mi to 2 minúty. V metre som sa zoznámila so skupinkou tínedžerov. Dovolila som im použiť môj neobmedzený lístok na metro a hneď ma vzali so sebou spoznávať nočnú Barcelonu. Vedeli trochu po anglicky, ja zase trochu po špañielsky.
Jazykové problémy sa rýchlo rozplynuli po tom, ako mi ponúkli fľašu Coca Coly so slovami “Cuba libre?”
Do rána sme pochodili celé mesto, pretože banda nemala peniaze na vstup do nočných klubov. Dostala som dlhý francuzák na rozlúčku od 17-ročnej Špañielky.
Sedem hodín ráno, nedeľa. Nasadla som na prvý vlak smerom do vnútrozemia k Josého rodičom. Dom som našla bez problémov z pamäti. Nakukla som cez okno a vyzeralo to, že všetci sladko spia. Niet sa čomu čudovať, bolo predsa nedeľné ráno! Opäť som volala Josému, ale nedvíhal. V žiadnom prípade som nechcela zvoniť. Tak som si sadla na lavičku a čakala. Čakala som čakala, až kým som pomaly zaspala. Zobudila ma vystrašená Josého mama a pozvala ma dnu. Nemala som čas ani na raňajky. Zbalila som si svôj batôžtek a utekala na vlak do Barcelony a autobus do Girony na letisko. A tak skončilo moje prvé stretnutie s pravou Barcelonou.
2021: Už som prestala počítať, ktorá vlna covid19 pandémie sa prevalila mestom. Je zakázané opustiť mesto bez solídneho dôvodu. Zákaz zhromažďovania, maximálny povolený počet ľudí v skupine je šesť. Zákaz vychádzania od 10. večer do 6. ráno. Kde je slávna fiesta, duša Barcelony?
Drieme, naberá sily. Občas sa ukáže, keď je sama doma a zobudí sa v mimoriadne dobrej nálade. Keď sa jej zacnie po príjemnej spoločnosti, pozve si kamarátov do pivnice, kde ich nikto nevidí a nepočuje. Ako to funguje?
Krok 1: Zaobstarať si kamaráta DJa alebo kamaráta od DJovho kamaráta.
Krok 2: Zaplatiť 20-50 € dva až tri týždne dopredu.
Krok 3: V deň F (fiestaaaa) kontrolovať Whatsapp a byť pripravený okamžite sa dostaviť na avízovanú adresu.
Krok 4: Pri vstupe do pivnice odovzdať telefón.
Krok 5: Nechať sa unášať hudobnými vlnami do čias, keď sa človek nebál dotknúť sa svojich kamarátov. Čušať ako myš v nore keď okolo snorí policajný kocúr.
Krok 6: Poslúchať pokyny organizátorov, ktorí vypúšťajú párty myši z nory po kuse či dvoch, aby nepriťahovali pozornosť.
A čo tak robia vlastníci barov v Barcelone? Zavolajú kamarátovi DJovi. Tímovou prácou zistia, aká maximálna hlasitosť vo vnútri baru nie je na ulici vôbec počuť. Napíšu kamarátom pokyny kde a kedy. Kamaráti pomaly kráčajú ľudoprázdnymi ulicami so zabednenými barmi. Na správnej adrese sa v správny čas otvoria veľké garážové vráta. Sezam sa otvoril a ponúka zakázané poklady ako hlasitú hudbu a zhromaždenie viac ako šiestich ľudí.
Čo robia ľudia, ktorí nepoznajú žiadneho DJa? Nezúfajú. Zorganizujú na Facebooku demonštráciu, dôvod sa predsa vždy nájde. Najjednoduchší a najviac uveriteľný je katalánska nezávislosť. Politickí väzni musia byť oslobodení! Ústava dáva každému špañielskemu občanovi právo demoštrovať.
Ústava nikomu nezakazuje priniesť si na demoštráciu reproduktor a hrať hlasitú hudbu. Demoštrovať sa bez problémov môže aj celú noc!
Zatiaľ čo polícia je zaneprázdnená eskortovaním demonštrantov, v jednom veľkom barcelonskom byte hrá hudba o trochu hlasnejšie ako zvyčajne. Terasa ponúka nádherný výhľad na ulicu Diagonal plnú policajných áut, ktoré pripomínajú húsenice priadkovčeka dubového. Suseda klope na dvere: “Prosím, stíšte hudbu, stačí len do polnoci. Potom idem na párty a robte si, čo chcete!”
Fiesta sa prebúdza z pandemického spánku. Dnes sa ruší zákaz vychádzania. Ukáž sa mi, Barcelona!
