Často si kladiem otázku, prečo sa my ľudia dobrovoľne ničíme. Ničíme svoje zdravie a dokonca ničíme svoje vzťahy.

Viem, že mnoho vzorcov a návykov máme tak moc zakorenených, že už ani nepremýšľame o iných možnostiach.

Sme tak neuveriteľne pohltení vonkajším svetom. Ja som bola tiež. A veľmi. Jediné, čo ma kedysi zaujímalo, bolo, čo si oblečiem a ako sa namaľujem, len aby som sa ,,páčila”. Komu? No predsa všetkým. Dnes sa na tom smejem. Nebola som sama sebou, len aby som sa niekomu páčila, alebo aby som niekomu vyhovela. Nedávala som seba na prvé miesto. Neriešila som svoju stravu, nezaujímalo ma, čo jem, veď hlavne že mi to chutí. Zábava v sprievode alhoholu a cigariet bola taktiež takmer na týždennom poriadku. Zažívala som mnoho stresu a úzkostí, čo viac rozpíšem v mojej pripravovanej knihe.

Vôbec som si nevážila seba, svoje zdravie, ani svoju dušu. Ale nevyčítam si to, pretože som netušila. Mala som pocit, že je to tak správne. V mojej predstave dokonalého života chýbalo už len množstvo peňazí , čo najviac oblečenia, luxusný dom a auto. Myslela som si, že toto je ,, realita”. Že toto sú sny, na ktorých treba pracovať.

S Danielom sme to mali v podstate podobné a spolu sme začali prichádzať na to, čo má v živote skutočnú hodnotu a že ideálne by bolo, keby sme svojom telám neubližovali ako fyzicky, tak psychicky.

Sme tak moc ovplyvnený médiami a internetom, že zabúdame na skutočné hodnoty.

Áno, je to samozrejme plán tohoto systému. Aby ste mali pocit, že podnikanie je náročné, aby ste chodili do práce, ktorá vás nebaví a za minimum peňazí. Aby z vás štát dostal čo najviac.

Aby ste nedbali na to, aké potraviny konzumujete, aby ste čím ďalej viac bažili iba po chuti a nezaujímali sa o skutočnú výživu a tým pádom aby stúpal počet chorôb, na ktorých sa zas nabalí farmaceutický priemysel. Alkohol a cigarety ani nebudem rozoberať.

Faktom však je, že každý z nás má možnosť voľby, ako sa k sebe bude správať.

My si volíme taký životný štýl, aby sme si mohli život užívať v zdraví čo najdlhšie. To samozrejme súvisí aj s našou psychikou. Ubližujeme si depresiami, stresom a negativitou. Je to jed, ktorý ďalej šírime do svojich rodín, medzi známych atď. Hádame sa, rozpadávajú sa nám vzťahy.

A pritom je to také jednoduché.

Hľadať radosť v maličkostiach a byť prítomný ako sa len dá. Iba naša myseľ dokáže narobiť šarapatu. Skúsme byť bdelí a uvedomovať si každú myšlienku, ktorá nám prebehne hlavou. Nemusíme jej uveriť. Nemusíme sa väčšine kamsi ponáhľať. Čas je iba ilúzia. Len si uvedomme, že každé ráno máme možnosť rozhodnúť sa aký budeme mať deň, akú budeme mať náladu, čo budeme jesť a ako sa budeme správať.

Máme na výber, ako sa budeme cítiť.

Toto všetko je tréning a dovolím si povedať, že nikdy nekončiaci. Musíme byť neustále veľmi pozorní pri tom, na čo myslíme a čo hovoríme, pretože sú to veci, ktoré zvykneme neustále opakovať a práve takto vznikajú vzorce, podľa ktorých žijeme mnoho rokov. Stále to isté dookola.

Ale nemusí to tak byť. Zvoľ si, akým smerom sa chceš uberať. Môžeš vykročiť zo svojho začarovaného kruhu. Život sa dá prežiť aj ako krásna rozprávka, nie len ako dráma, či tragikomédia.

Ale jedine hneď. Nie zajtra, ani o polroka.Aspoň malý krok, ale Teraz.