“Nikto ma nemá rád. Toto si nezaslúžim. Nie som dosť dobrý. Nikomu na mne nezáleží.” A podobné kruté monológy, ktoré sú dennou rutinou. Poznáte to? A ak nie vy, stavím sa, že traja z vašich piatich blízkych vedia o čom hovorím. Nie, nemá to takto byť a ani jedna z tých viet nemá nič spoločné s pravdou!

Ako vlastne strácame sebavedomie?

Neveríme si, nemáme vieru v seba. My veríme, že nie sme niečoho hodní. Veríme tým hrozným vetám, ktoré nám kolujú v našej mysli. “Veď ten hlas, ktorý to všetko hovorí znie tak pravdivo!” A to je ten zámer. Hlas, ktorý sa na nás len hrá a robí to prefíkane. A v čom je tá prefíkanosť?

Niekedy nás Ten Hlas vie aj pekne pochváliť, vyzdvihnúť a vtedy sa počúva tak dobre. Má taký istý tón aj keď nás chváli a aj keď karhá. No pravdou je, že ani jeden z týchto hlasov nie sme my! 

Stratené sebavedomie má pôvod už niekde v našom detstve. Tam sa to všetko začína, všetko čo nám odovzdajú rodičia nás formuje. Všetko! Čiže ak si celé detstvo počúval, čo môžeš, čo nemôžeš, že máš byť ticho a stále ťa niekto okrikoval tak pravdepodobne tu to všetko začalo. “Neverím si!”

Ak si nedostával pekného slova, pohladenie, objatie, lásku a podporu, tak tu začína pocit : “Nikto ma nemá rád!” A takto by som mohol pokračovať a našiel by som Vám dôvod a pôvod na všetky negatívne vety, ktoré Vám znejú v hlave. Ale to už je vaša práca. 

Nikto Vám nepomôže a nikto to za teba neurobí.

Množstvo ľudí z takýmito “problémami” uteká za psychológmi, terapeutmi a koučami, alebo sa len spoliehajú na nejakú blízku osobu. A to ešte v tom lepšom prípade, lebo naozaj chápu, že je to problém a chcú to riešiť. 

Na pár hodín sa niekomu vyrozprávajú a na chvíľku je im akosi lepšie. “Funguje to!” No prejde pár dní, pár týždňov, mesiacov a ten hlas je tu znova! Znova sa naplnila nádoba negativity! Zase je tu! A potom pokračuje ďalšími hodinami “Vylievaním negatívnej nádoby” a terapeut sa z vás len teší, pretože zarába na tom, že vás počúva. Vy sa cítite dôležití a naozaj vnímaní a terapeut vie presne, že toto sa Vám páči a toto potrebujete. Nič nehovorí, nenarúša, na nič netlačí len počúva,alebo vás sprevádza. 

Lenže takto by ste sa mohli chodiť vykecávať roky a bez akejkoľvek zmeny. No pravdou je, že tú zmenu, ten vytúžený a pokojný stav nedosiahne nikto za vás. Nikto! Aj keby Vám to sľúbil samotný Budha! Nikto!

Takže čo robiť? Ako na to?

Tak ako teda nabrať to svoje stratené sebavedomie? Svoju prirodzenú vieru v seba samého?

Kľúč ku tejto odpovedi je vo vás. Vo vašom vnútornom kompase. 

Návod na zmenu spočíva v pozorovaní seba samého, v pozorovaní svojich pocitov, myšlienok. No najdôležitejšou a logickou zmenou bude, keď nebudete potláčať seba samých! Vtedy, keď máte chuť niečo povedať, niečo urobiť, prejaviť sa a vy čo často urobíte? Radšej neurobíte nič a potom si to vyčítate a zase ten hlas naberá na obrátkach. Vtedy keď uveríte, že nie ste niečoho hodní! A je úplne jedno čoho, podstata tkvie v tom, “Ne-mô-žem.”

Takže prvý krok ku zmene je prejaviť sa! Nepotlačiť seba samého! Povedať, urobiť, prejaviť to, čo v skutočnosti cítite! Tu treba začať.

A sľubujem, keď budete úprimní ku sebe a prejavovať seba samých, tak neexistuje aby ste nemali svoje prirodzené sebavedomie. Pretože tým, že už nebudete potláčať svoju prirodzenosť, sa prirodzené sebavedomie stane automatickým efektom. Vždy a v každej situácii máte čas na rozhodnutie. Čas kedy volíte medzi tým, čo naozaj cítite a tým, ako niekomu vyhovieť a byť ten ,,neškodný človiečik´´.

Ty vyberáš! Tak už vyberaj seba!

Buďte zmenou, buďte sebou! 

Také jednoduché. Ty to zvládneš. Ty si to zaslúžiš. Ty na to máš. Ty môžeš. Ty si láska. 

The post Terapeut ti s tvojim sebavedomím nepomôže appeared first on The Wave of Reality.