Tri mesiace ubehli ako voda a keď si spomeniem na prvé dni, keď sa narodila, príde mi to ako ďaleká minulosť. Pri nej si začínam uvedomovať, aký je ten čas neudržateľný. Všetko ide tak rýchlo…

Teraz už viem, že cesta výchovy, ktorou sme sa s Vanes vybrali je zložitejšia, ale v konečnom dôsledku sa nám to všetko vypláca. Prvý mesiac som si napríklad hovoril, ako veľmi by nám cumeľ uľahčil život. Keď sme boli u doktorky a nejaké dieťa tam plakalo, jednoducho jeho mamina zatlačila cumeľ do úst a hneď bol kľud. Vravím si paráda! Prečo to tak nerobíme aj my?

Vanes Elinku ukľudňuje vždy na prsku čo znamená, že musí vynaložiť viac námahy a venovať jej 100%-tnú pozornosť.  Mňa by chrbát zo skákania na fit-lopte nebolel a nemusel by som ju stále držať na rukách alebo ju nosiť v šatke. Na instagrame som videl príspevok, kde mala jedna mamina dieťa v zavinovačke s cumľom a v samostatnej postieľke, dieťa bolo nehybné a vyzeralo úplne kľudne. No sveta žiť. Ja sa niekedy bojím v posteli pohnúť aby som Eldorádo nezobudil. Vanes mi už nemôže spávať na hrudi ako bola zvyknutá. No nebola by pre Elinku lepšia postieľke? Bolo by to jednoduché a omnoho pohodlnejšie. Opak je však pravdou. Elinka by sa cítila sama a Vanes by ku nej musela vstávať na kojenie celú noc. Úplne zbytočné. 

Dnes už viem, že to všetko, čo robíme a ako robíme stojí za to. To že nejaká mamina príde o mlieko počúvame v 80% prípadoch. Či moja, alebo mama Vanes, starké, alebo mnoho žien, ktoré to verejne rozprávajú, tak prišli o mlieko a deti musia jesť nejakú umelú náhražku. Chvalabohu to nie je náš prípad a Elinka dostáva presne takú výživu akú dostať prirodzene má. Krásne rastie a to je pre mňa odmenou. Keď som si čítal o kojení, jedna celá kapitola bola venovaná cumľom a separácii, celá podstata bola, že cumeľ a separácia bohužiaľ zastavuje kojenie “príde mama o mlieko” a ak môžete, tak sa tomu vyvarujte. No hneď mi sníček o cumli a pohodlného spánku zhasol a už sa zrejme nikdy ani neobjaví! Musel som si uvedomiť, že keď sme rodičia, tak musíme pre to aj niečo “obetova”. I keď ten spánok Vanes u mňa na hrudi mi veľmi chýba…

S Elinkou máme parádny režim. Presne viem kedy je unavená, kedy jej treba na záchod a kedy potrebuje mamu. Tu musím spomenúť, že už som majster bezplienkovania! Najprv sa mi to zdalo ako nemožné, no dnes už si to bez toho neviem predstaviť. Okolo 11tej večer posledné prebalenie a viem, že už môžem do rána spať. V noci sa už vôbec nebudíme a Elinka v strede našej postele má krásne a dlhé spánky. Teraz si zaklopem a dúfam že to tak aj zostane. Toto je zrejme tá odmena…

Dnes som si tak vnútorne povedal, že už by som nechcel bez Elinky byť. Prešli 3 mesiace a to dievčatko si ma tak získalo ako nikto. Neskutočne som zaľúbený. Tak rýchlo ako prešli tieto 3 mesiace, prejdú ďalšie 3. A ani sa nenazdám a už na mňa bude kričať tatko! A keď si to stihnem uvedomiť, tak už to bude sebestačná dospelá žena. Tak aby som si to stiahol užiť, idem radšej za ňou. 

P.S: Chodia mi správy od mužov aby som im napísal aká je úloha mužov pri pôrode a čo vlastne nasleduje potom. Tak Vám to nabudúce všetko spíšem. 

Podobné príspevky a fotky nájdeš na našom Instagrame