Predtým, ako sa nám narodila Elinka nám veľa ľudí hovorila ako sa nám zmení život. Predstavoval som si to kadejako len nie tak, ako to v skutočnosti aj bolo. Hneď po pôrode som si uvedomil, že celé tehotenstvo a samotný pôrod, že to všetko bol len začiatok a skutočné skúšky a lekcie prichádzajú až teraz.

Po prvých dvoch dňoch od pôrodu som sám seba pripravil na bojový režim. Bez spánku, stiahnutý žalúdok a už vôbec nie nejaké fitko. To bol môj pohľad po prvých dvoch dňoch a našťastie ten tretí deň mi ukázal, že to tak vôbec nemusí byť. Čo sa ale predovšetkým zmenilo bolo môj pohľad na mamy. To čo som považoval ako nejakú samozrejmosť sa premenilo na super-hrdinskú činnosť. 

Kedysi som videl jedno video, kde pri fiktívnom pohovore ponúkali pozíciu, kde je pracovný čas 24 hodín, robí sa zadarmo a nie je žiadna dovolenka. No nakoniec vysvitlo, že je to pozícia maminy. A je to naozaj tak.

V tomto článku chcem hlavne poukázať na matky, ktoré sú na svoje deti samé. Buď je otec celý deň v práci, alebo ho k dispozícii ani nemáte. Neviem si to ani len prestaviť, aké ťažké to musí byť-byť na všetko sama. Neuveriteľné. Patrí Vám všetka česť. A úprimne by som v takej situácii nechcel byť.

A mnohonásobne je opodstatnená ak ste sa rozhodli vychovávať svoje dieťa vedome. To znamená, že sa spoliehate na svoj materský inštinkt a na svoju intuíciu. A nie ste bábka toho, čo Vám kto povedal. Mamičky, ktoré vedia, že najdôležitejší je pre ich dieťa prirodzený pôrod, že najlepšou výživou je materské mlieko. Mamy, ktoré dokážu vytrpieť aj naozaj niekedy krutú bolesť pre dobro svojho dieťaťa. Jednoducho, že máte vlastnú hlavu a viete, čo je pre vaše dieťa najlepšie a nemusí Vám to potvrdiť žiadny “odborník” a hlavne si nič umelo nezľahčujete. Mamičky, ktoré si informácie zháňajú samé a nie sú odkázané na to, čo im kto povie. Mamičky, ktoré sa nepridajú k názoru väčšiny, len pre to, že si nevedia utvoriť svoj názor. To nie je vedomé rodičovstvo. 

Je mi jasné, že každá mama robí pre svoje dieťa to najlepšie, ale dôležité je, aby začala aj trošku pochybovať o tom, čo jej hovorí väčšina. Pretože tam kde prevláda názor väčšiny, je samozrejme niečo v neporiadku. To že sama seba o niečom naozaj skutočne reálne nepresvedčím ale len uverím nejakej “autorite” nerobí zo mňa skvelú matku, ale len ďalšiu bábku systému.

Nevychovávajme len ďalšie ovečky, ale ľudí, ktorí sú schopní vytvoriť si  vlastný názor. Ktorí budú psychicky vyrovnaní, zdraví a mentálne veľmi silní. Ľudí, ktorý sa nebudú báť nástrah života a ich vzťahy s inými ľuďmi nebudú poznačené nejakou traumou z detstva. Toto všetko vieme výchovou ovplyvniť. Tak ju nezverujme do rúk spoločnosti. Ale prevezmime za ňu zodpovednosť presne tak, ako za naše životy. 

Takže milé vedomé matky, patrí Vám jedno veľké ďakujem. Ste to vy, ktoré meníte náš svet k lepšiemu.