Pochádzam z rodiny, kde sa mäso jedlo vačšinou 6 krát do týždňa. Keď prišiel ten jeden pôstny deň, keď sa uvarilo niečo bez mäsa, vačšinou som to poznamenal nejakou vetou, že nevadí, veď jeden deň bez poriadneho jedla vydržím. A podotýkam, mal som vtedy niečo okolo 60kg.

Od malička som bol k mäsu vedený. Celá naša rodina sa pravidelne stretávala na víkendových opekačkách, kde sme jedli tie najchutnejšie mäsové výrobky. A mňa nikdy nenapadlo, že by na tom mohlo byť niečo v neporiadku. Akoby aj mohlo? Veď celá moja milovaná rodina, to brala úplne normálne.

Pamätám si, ako sme jedného dňa išli s Vanes na obed s mojimi rodičmi. Ja som si dal klasicky nejaké mäso a Vanes si dala tofu. Čo bol pre mňa neuveriteľný šok. „Tofu?“ To vážne? Čo ti je zle? A podobné nechápave otázky. 

Po nejakom čase mi Vanes oznámila, že už nechce jesť mäso. Povedal som si v poriadku, aspoň ostane viac jedla pre mňa. A v tom období som začal pravidelne cvičiť a dávať svoje telo do poriadku. Dal som si spraviť jedálniček a ako zázrakom som svojich 60kg veľmi rýchlo obohacoval ďalšími kilami. Jedálniček sa skladal hlavne z kuracieho a morčacieho mäsa. Dokonale fungoval a ja som sa veľmi tešil.

Musím poznamenať, že v tomto období som sa ešte stále nezamyslel nad jedením mäsa a prečo ho vlastne jem. Nevidel som mŕtve zviera, ale hodnoty bielkovín a podobne. Zrazu mi Vanes začala ukazovať nejaké videá, ktoré ma veľmi prekvapili a zasiali vo mne semienko pravdy. Potom pokračovali ďalšie a ďalšie videá a informácie o tom ako sa so zvieratkami narába. Až jedného dňa som si vypočul jednu prednášku a dal som si zásadnú otázku. „Keby si na opustenom ostrove a nájdeš zviera, je jedno aké, tak ho zješ, alebo bude tvojim kamarátom?“ A ešte jedna: „Dokazal by si zabiť kravu? Sliepku? Moriaka?“ Nedokázal! Akonáhle som si odpovedal, vedel som, že už mäso nebudem viac jesť.

To bolo po morálnej stránke najlepšie. No ako som spomínal, vtedy som si veľmi obľúbil fitko. Čiže strava a tréningy na 100%. A zrazu otázky: „Porastieš? A čo ten proteín?“ Klasické otázky človeka, čo nemá ani poňatia o tom, čo ten proteín vôbec je. Hneď na to som napísal svojmu trénerovi, že chcem jedálniček bez mäsa a nech mi zachová všetky hodnoty, ktoré som mal doteraz. A on? Za chvíľku to máš urobené. To som mal nejakých 67,68 kg. A dnes ? Dnes mám 78kg. Tak kde sú tie mýty o tom, že nenaberiem a podobne? Neviem.

Po tomto všetkom som sa na zvieratá prestal pozerať ako na nejaký tovar ale ako na priateľov. Za každých okolností by som ich bránil ako aj slabšieho človeka. Zvieratá nie sú na svete na to, aby sa jedli, ale aby sme ich mali za priateľov. A prečo? LEBO ICH JESŤ NEMUSÍME. Všetko nám dáva príroda a to bez krvi nejakého tvora. Na záver sa priznám, niesom 100%-ný vegán, ak by ste mali na mňa túto otázku. Ale postupne sa ku tomu približujem. Ži a nechaj žiť- o tom je život v mieri.