Chlapi, niekedy sa na nás zabúda. V dnešnej dobe sú všetky návody, články, typy a triky väčšinou pre ženy. Muži sú vnímaní skôr ako genetickí darcovia a to má byť náš celý podiel na všetkom? Nie, nie. Našou úlohou je niečo oveľa, oveľa dôležitejšie.

My sme tak isto súčasťou celého tehotenstva, pôrodu a tak isto aj výchovy našich najmenších lások. Predsa by bez nás nič z tohoto nebolo, logicky je naša úloha oveľa obšírnejšia ako nechať všetko na naše ženy.

Napíšem Vám ako som to vnímal všetko ja a ako som sa pripravoval na deň “D” ja. Zoberte si z toho len to, čo potrebujete a čo sa Vám zdá za správne.

Tehotenstvo.

Keď mi Vanes povedala, že chce rodiť doma lebo sa bojí nemocníc, vôbec ma to neprekvapilo. Keďže som s ňou absolvoval odber krvi u obvodnej doktorky, ktorý sa premenil doslova na horor a musel som s ňou pri tom dýchať ako pri pôrode, aby mi tam neodpadla. Vedel som, že Vanes má panický strach z doktorov a zo všetkých zákrokov, tak mi verte, že pôrod doma ma naozaj neprekvapil a bol jedinou možnosťou.

Počas nášho vzťahu som mal možnosť presvedčiť sa, že ženská intuícia je naozaj smerodajný kompas. Vedel som, že ak sa Vanes bude riadiť svojimi skutočnými pocitmi, tak sa vždy rozhodne správne. Dôverujem jej a dôverujem aj jej pocitom. Čiže aj keď sa mi pôrod doma zdal možno nebezpečný a bol vo mne ak kúsok strachu, tak som si to zakázal dať najavo, aby som ju nezneistil. Aby som do nej nezasial semienko nejakej pochybnosti, ktoré by vyklíčilo do nejakého veľkého strachu.

Počas tehotenstva sme si načítaní veľa kníh o pôrodoch, materstve, výchove a celého rodičovstva.

Mesiace ubiehali a bruško rástlo a my sme si čoraz viac boli istí, že pôrod doma je to najlepšie riešenie. Nie len pre nás, ale aj pre našu Elinku. Vanes sem tam prepadali nejaké strachy, ktoré sme hneď spolu diskutovali a snažili sa nájsť nejaké rozumné riešenie. Vždy sme ho našli.

Boli sme pevne rozhodnutí. Mali sme svoju pôrodnú asistentku, čiže odborné otázky nám boli hneď zodpovedané. Ja ako správny muž som chodil do práce a snažil sa zarábať čo najviac, aby bolo pre Elinku všetko nachystané. V hlave som nabral koncept, že musím zabezpečiť rodinu hlavne materiálne, Vanes musím podporovať za každú cenu a na Eldorádko som sa veľmi tešil. Tešil som sa, že keď prídem z roboty budem sa jej vždy plne venovať. No našťastie sa táto prognóza nesplnila a môžem sa jej venovať celé dni.

Čím sa pôrod blížil a ja som mal čoraz viac informácií o pôrode a možných komplikáciách, mal som o to viac strachov, ktoré som nedal najavo, keďže sme už boli blízko termínu, nebolo by to vôbec vhodné. A už vôbec nie, keď som celé tehotenstvo ubezpečoval Vanes, že sa nemusí ničoho báť. Že všetko dobre dopadne a na všetko nájdeme aj s pôrodnou asistentkou riešenie.

Čiže aká je úloha muža v tehotenstve?

Podporovať ženu. Ona vie čo chce a potrebuje najlepšie. Neviete to vy a nevie to nik iný. Vie to iba žena sama. Nenalievajte do nej svoj strach. Má ho dosť aj sama a keď ku tomu pridáte svoj podiel, môže ju to celé prevalcovať.

Zaujímať sa. Byť o všetkom informovaný. Študovať spolu s ňou. Nech viete všetko obidvaja. Veď chcete byť pri pôrode s ňou a chcete presne vedieť, čo bude nasledovať. Žena bude v inom stave, bude inak vnímať. Vy ste tu na to, aby ste na všetko dohliadli.

No stále som mal v sebe otázku, čo mám robiť pri pôrode ja? Aká je moja úloha? Nechcel som sa iba spoza dverí pozerať. Vedel som, že ma tam Vanes potrebuje a že ju nemôžem sklamať. A na zodpovedanie som mal už len pár mesiacov…

O úlohe muža pri pôrode, sa dočítate v pokračovaní tohto článku čoskoro.