Pozoruhodné zápisky Jozefa Gabrieňa (1810 – 1887) zachytávajú udalosti horného Uhorska v 19. storočí. Približujú nám sociálne, hospodárske, politické, ale aj prírodné pomery vtedajšieho Liptova, v mnohom podobné aj ostatným častiam Uhorska. Napríklad na klimatických pomeroch a ich vplyve na (ne-)úrody je nádherne vidieť následné vlny cholerových epidémií. Jozef Gabrieň žil v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči. Dnes vám vďaka Petre Mojíkovej prinášame siedmu časť.  Zápisky sú v pôvodnom znení tak, ako sa zachovali v originálnom zázname.

Príhody političné III.

1. rok nič takieho k poznamenaní nepriniesol, ale sem prislúcha opísať práva zemianske, jaké mali do tohoto času a které nasledujícího roku utratili.

Zemianstvo od dávnych časov dostávali takí ludia, kterí se v čas vojny vzmužili a bojovní s víťazstvom sa vyznačili. Najviac ich dostávali pri vojne Bellu Štvrtého a tie práva zemianske boli nasledujúce – primo porti žiadnych neplatil, cesty nerobil, vojaka nedal, Úrady Stoličné sami zemeni volievali, pritom jeho dvor tak byl šetrený, že když nezemen urobil nejaký zlý skutok trestu hodný, ten sa utiahnul do zemianskeho dvora a tam takového nebolo slobodné ani hladať ani pojať, aby pokutu za svoj zločin trpel. Jestli kdo vojakom nechtel byt, tedy v čas lapačky (vtedy o Regrutatii ešte nevedeli) utiahol sa do dvora zemianskeho a tam ho už nikto nesmeu bantuvať. A takíto ludia ako zločinci ukrytí, len za chovu robili, bez všeckej pláce. I to ešte k nadužívaniu práv zemianskych patrí, že jestli zemenovi v ceste z ďaleka nezemen sa nevystúpil, toho dobili kdekolvek na ceste. No ale doplnila sa miera tých neprávostí, ponevač už

1. dne 2. Apríla boli Dictalne Zákony všade v krajine publikované. V našom meste dočteného dne skrze Dvorskeho Michaela Kubíny velmi skvostná tracta a hostina v Mestskom dome Ihráč rečený sa s radosťou odbavovala, pri kterej hostine i pisatel podíl měl.

Zákony publikované byli nasledujúce:

1. Rovnoprávnosť zemena a nezemena,
2. Uhorskô Ministerstvo,
3. Urbár, to jest poddanstva zrušené,
4. Dežma

Od 1848 rovnoprávnosť zostala na papieri, tak že keď obrazil kdo zemena, platiť musel sto zlatých. Pakli obrazil civila tomu jen dvadsať zlatých súd prisúdil, tak že len tretinu ešte z toho dostal a dve tretiny z toho súd zadržal na Špitál. Krom roku 1883 zákon byl donesený a aj súdenia sa započalo – rovnako, či byl zemen, či nezemen.

1848 Urbár, to jest poddanstvo prestalo. Čo ten Urbár bou nutno poznačiť. A síce Toto Poddanstvo muselo svojmu Gruntovnému Pánovi jeho pole poorať, pokosiť, pohrabať, poviazať a do jeho humna aj odviezť. Mnohý takýto poddaný musel za celý rok jedného človeka na panskô posielať, ak neskoršie do roboty prišieu i na dereši takového vypalicovali. Každý poddaný musel aj pradená ešte priasť. Za tieto všetky opísane roboty nedostal ani kúštik chleba, ani žiadnej pláce, a tak tí, čo boli takto poddaní s týmto zákonom mnoho vyhrali.

Toto poddanstvo v nasledujúcich rokoch Krajina tomu Gruntovnému Panstvu z Cassy krajinskej odplatila.

Príspevok Diárium Jozefa Gabrieňa (Liptov 19. storočia) 7. časť zobrazený najskôr Geni.sk.